Emocionálna závislosť

K svojmu zdravému a spokojnému životu potrebujeme pocity, ktoré sú pre nás príjemné a napĺňajú nás radosťou a šťastím. To je naša ľudská prirodzenosť.

Čo ale s pocitmi a emóciami, ktoré pre nás nie sú príjemné ?

Ako s nimi správne zaobchádzať, aby sme sebe ani druhým neuškodili ?

Som človek, ktorý mal s prístupom k negatívnym emóciám celý život problém. Prakticky som celý čas nerobila nič iné, len som pred negatívnymi situáciami, ktoré vo mne vyvolávali nepríjemné pocity buď unikala, alebo som s nimi bojovala. Bohužiaľ ani jeden

zo spôsobov správania nebol správny a je prirodzené, že som sa tak potupne dostávala do väčších a väčších problémov, či už finančných, vzťahových a nakoniec aj zdravotných. No a práve vďaka pomerne veľkým zdravotným problémom som bola doslova donútená sa na všetko pozerať úplne inak.

Môj pohľad sa ale tak radikálne zmenil, že som z toho sama ohromená, aké odpovede dostávam. Vypadá to celé tak, ako keby som všetko videla z určitého nadhľadu a všetko so všetkým neuveriteľne súvisí.

Čo ale môj pohľad tak rázne zmenilo ?

Bola to moja zmena prístupu k negatívnym situáciám a emóciám.

Poďme sa však najprv pozrieť, čo sa u mnohých ľudí deje.

Na základe nepríjemných skúseností v nás vznikajú hlboké pocity zranenie, ublíženia, nenávisti, hnevu a podobne. Čím hlbšie zranenie je, tým väčšia je naša potreba túto nepríjemnú emóciu vyrovnať, alebo sa jej zbaviť a to čo najskôr. No a práve tu je koreň všetkých našich závislostí. Závislosti na drogách, alkohole, sexe, peniazoch, na práci, proste na všetkom, čo nám podvedome sľubuje rýchle uspokojenie. Dokonca môžeme byť závislý aj na láske. To sa stane vtedy, keď si k pocitu lásky priradíme vyložene len príjemné alebo lepšie povedané pozitívne situácie, naše správanie a následne z toho vyplývajúce pocity. Toto je často krát jeden z najväčších ľudských klamov, ktorý nás vedie k mnohým vážnym problémom. Skrátene by sa dalo povedať, že k dobrým pocitom a emóciám sme si priradili lásku a Boha a k zlým pocitom sme si priradili zlo a diabla. Vytvorili sme si dualitu, rozpoltenosť.

Položím teraz pár otázok.

Keď každý deň cvičíte, aby ste mali dobrú kondíciu a boli zdraví, pričom Vás bolí na začiatku celé telo a pri cvičení sa necítite príliš dobre. Je to láska, alebo niečo zlé.

Keď cvičíte a s cvičením to preháňate len preto, aby ste získali obdiv a uznanie, ale nadmerné cvičenie Vám poškodzuje telo. Je to láska alebo niečo zlé ?

Keď pracujete nadmerne, len aby ste vyhoveli svojmu šéfovi a na konci mesiaca dostanete rovnako malú mzdu. Je to láska alebo niečo zlé ?

Keď pracujete určitý čas viac ako ostatný, ale viete že za to budete dostatočne odmenený a budete môcť ísť s rodinou na krásnu dovolenku. Je to láska alebo niečo zlé ?

Je to pár príkladov. Na nich ale vidieť to zásadné, čo vytvára situáciu buď dobrú alebo zlú. Je to náš zámer a náš pohľad na situáciu. Keď je náš zámer postavený na našom vnútornom ublížení a snahe dosiahnuť čo najskôr uspokojenie, aj keď je na prvý pohľad pozitívny, v konečnom dôsledku je negatívny s nie príliš dobrými výsledkami.

Pokiaľ ale vychádzame z úprimnej a skutočnej lásky k sebe a druhým, aj keď je naša cesta sprevádzaná nepríjemnými zážitkami a pocitmi, konečný výsledok je fantastický.

Je teda láska spojená len s príjemnými pocitmi ? Teraz vidíme, že rozhodne to tak nie je.

Čo mne teda pomohlo zmeniť môj prístup k negativite ???

Uvedomila som si, že tí, ktorí mi v živote ublížili, to neurobili zámerne, ale aj im rovnako ako mne v tej chvíli niekto ublížil a oni ho nevedeli pochopiť a následne mu odpustiť. Zmenila som tak celkove pohľad a na čokoľvek, čo vo mne pred tým vyvolávalo hnev a podráždenie, sa najprv pozriem so súcitom a pochopením. Tento súcit a pochopenie tak dávam súčasne aj sama sebe, čím sa učím spoznávať a žiť v skutočnej láske.

Nie je to jednoduchá cesta, hlavne na začiatku. Postupne sa však správanie zautomatizuje a stane sa našou prirodzenosťou.

Na záver by som chcela povedať len to, že o tom, či žijeme v láske, alebo závislosti rozhoduje jedine náš prístup k celej situácii a reálne zhodnotenie jej celkového zmyslu a významu. Rozum a cit kráčajú spoločne jednou cestou.